Zatiaľ čo zahraničná scéna je už pomaly presýtená nemeckými, škandinávskymi a talianskymi melodickými kapelami, u nás ich ešte stále treba hľadať ako ihlu v kope sena. Avšak minulý rok sa ukázal pre slovenské speedové kapely ako veľmi priaznivý. Materiál nahrali BARON BLADE - skupina, ktorá v súčasnosti viac nefunguje ako funguje, čo je veľká škoda, pretože ich nahrávka „X-treme Power Of Metal“ znie veľmi sľubne. Žilinskí GLORION musia ešte na svojej muzike veľa popracovať, napriek tomu ma niektoré skladby z „Buried Light“ celkom oslovili. Na záver som si zámerne nechala TRISTANU z Považskej Bystrice, ktorá to ako jediná z tejto trojice dotiahla až na oficiálny album. S kapelou som mala naživo prvýkrát česť, keď pred dvoma rokmi „predskakovala“ GAMMA RAY na ich slovenskom koncerte. Pravdu povediac zanechali vtedy vo mne skôr rozpačitý dojem. Za ten čas som ich však nestratila z dohľadu a som presvedčená, že s novým spevákom sa im blýska na lepšie časy.

Promo CD obsahuje tri skladby, čo zrovna nie je najreprezentatívnejší počet na to, aby človek mohol zaujať k hudbe TRISTANY jednoznačné stanovisko. Na druhej strane ide o malú raritku, pretože hneď v úvodnej skladbe s príznačný názvom „Welcome“ si svoju premiéru odbíja nový spevák Peter Bradáč, ktorého sme zatiaľ mohli zhliadnuť iba na pódiu v rámci koncertných aktivít kapely. Ostatné dve veci pochádzajú z debutového albumu „Back To The Future“.

Jednotka „Welcome“ začína introm, ktoré v kontexte s jej ďalším pokračovaním, javí sa trochu bezvýznamné. Pompézny charakter intra predznamenáva skôr bombasticky ladenú skladbu, ale to sa s nami TRISTANA len pohráva. Žiadne prevratné zmeny štýlu sa nekonajú, kapela naďalej ostáva verná priamočiaremu speedu, navyše odteraz aj s veľmi kvalitným melodickým spevom Petra Bradáča. Prvé, čo ma však na nahrávke upútalo, je vynikajúci čistý zvuk, ktorý by obstál aj v porovnaní so zahraničnou konkurenciou. Je mi až ľúto, že na informácie skúpy promáč zatajuje miesto, kde kapela nahrávala. Druhou vecou je nepochybne vysoká inštrumentálna úroveň a vyzretosť muzikantov, čo pri štýle, akým je speed, znamená nevyhnutnosť. Na koncertoch mávam často pocit, že hrajú s vetrom o preteky, čím ich hudba možno stráca na pestrosti. Vo „Welcome“ si našlo miesto aj stredné až baladické tempo, čím sa vytvára kontrast s inak dominujúcim speedovým besnením. V skladbe sú zaujímavé vyhrávky, ktoré však pôsobia až kontraproduktívne, pretože poslucháč po čase stráca niť. Pomohol by silnejší nosný motív, ktorý by sa tiahol počas celých siedmych minút a prepájal by jednotlivé časti skladby.

Čo celkom nevyšlo na úvod, podarilo sa naopak v záverečnej inštrumentálke „Fire“, kde sa silná nosná téma opakuje v pravidelných intervaloch. Jedná sa o typickú speedovú záležitosť s priestorom pre všetky nástroje vrátane kláves, ktoré podčiarkujú lyrické gitarové sólo.Nad očakávanie dobre dopadla druhá skladba „Yes Or No“ s gitaristom a bývalým spevákom Hrncom. Jeho hlas trochu pripomína Kaia Hansena z obdobia „Walls Of Jericho“. Skladba sa nenápadne rozbieha v strednom tempe, ale v jej závere jasne cítiť gradáciu. Nenápadné klávesy dokresľujú jej celkový výraz. Skladba zároveň potvrdzuje, že stredné tempo sa pre zmenu občas hodí aj takej speedovej kapele akou je TRISTANA.

Bodovanie berte, prosím, len orientačne. Nechávam si značnú rezervu, keď si „Back To The Future“ vypočujem v kompletnej dĺžke. Pol bod však pridávam za naozaj kvalitný zvuk.